Ďakujem, dobre / Köszönöm, jól / Fine, Thanks

Filmy

O filme

Réžia: Mátyás Prikler
Námet a scenár: Marek Leščák a Mátyás Prikler
Kamera: Peter Balcar, Milan Balog
Strih: Maroš Šlapeta, Zuzana Cséplő
Zvuk: Dušan Kozák
Scéna a kostýmy: Erika Gadus
Produkcia: Katarína Krnáčová
Producent: Mátyás Prikler

Hrajú: Attila Mokos, Miroslav Krobot, Béla Várady, Vladimír Obšil, Zuzana Mauréry, Jana Oľhová, István Olasz, Daniela Pribullová, Ábel Csekes, Barbora Illithová, Xénia Molnár, Milan Vojtela, Bety K. Majerníková, Anna Ferenczy, Ján Fajnor, Tibor Fabó, Éva Bandor, Lajos Vörös, Mária Kácserová, Sándor Terhes, Ján Greššo, Blaho Uhlár, Tibor Tóth, Vít Bednárik, Marek Šulík, Deniz Özcelebi a ďalší

Minutáž: 134 min.
Distribučný formát: 35mm, DCP, Blu-ray, DVD
Prístupnosť: od 15 rokov
Jazyk: Slovenčina, Maďarčina
Titulky: SK, HU alebo ENG
Zvuk: Dolby Digital
Obrazový formát: 1:1,85
Žáner: dráma
Celovečerný film určený pre kiná.
Slovensko, 2013.
V slovenskej distribúcii od 31. januára 2013.

Realizáciu a distribúciu filmu finančne podporil Audiovizuálny fond:

Synopsa

Dlhometrážny film Ďakujem, dobre sa skladá z troch poviedok a epilógu. Jednotlivé príbehy sa odohrávajú na pozadí súčasnej hospodárskej krízy, ktorá vstupuje do intímnych životov postáv a naostro odhaľuje ich pokrivené vzťahy, v ktorých žijú. Prvá poviedka je príbehom lokálneho politika a podnikateľa Miroslava, ktorý sa snaží svojsky riešiť problémy vo vlastnej firme, problémy svojho brata a smútok večne opitej ženy. Ako obratný manipulátor zanecháva po sebe iba spúšť, aj keď má pocit, že všetkým pomáha. Druhá poviedka je o dôchodcovi Bélovi, ktorému náhle zomrie manželka. Napriek tomu, že sa spolu hádali, Béla sa cíti po smrti ženy opustený a sám. Ťažké dni mu neuľahčujú ani jeho syn Attila a dcéra Marika, hoci do nich vkladá všetky svoje nádeje. Ponížený a nepotrebný Béla sa nakoniec ocitá v starobinci medzi ľuďmi, ktorí dožívajú a čakajú na svoj koniec. Tretia poviedka je príbehom Attilu, Bélovho syna, ktorý sa bojí o zamestnanie a prichádza aj o rodinu. V snahe o vnútornú harmóniu zabezpečí asi najhoršie Vianoce sebe, svojej žene Zuze a aj ich deťom. Hoci chce silou-mocou manželstvo zachrániť, poníži sa aj v očiach svojich dvoch detí a s taškami ostáva vymknutý pred dverami vlastného bytu.

Attilov boj o návrat do rodiny je tragikomickým vyvrcholením jeho úsilia byť milovaný a vážený. Na záver filmu sa väčšina postáv stretne na svadbe Miroslavovej dcéry Dany a Pištu, Attilovho príbuzného. Na slovensko - maďarskej svadbe sa všetci bavia, jedia, pijú a tancujú do rána, v snahe zmazať prežité a veriť, že bude lepšie.
Metódu využitú v tomto filme, by sme mohli nazvať ”obzretie sa okolo seba”. Všetky príbehy sú inšpirovanéreálnym životom a film je pozorovaním súčasného sveta tak, ako ho okolo seba vnímajú a cítia jeho tvorcovia. Observačný spôsob rozprávania, ktorý má blízko k dokumentárnemu filmu, je kľúčovým postupom, ako preniknúť dovnútra postáv v snahe precítiť ich starosti a pochopiť ich zúfalé úsilie vymaniť sa z nich. Hoci ich správanie môže často pôsobiť tragikomicky, je to len zrkadlový odraz sveta, ktorý síce postupne stráca morálku, no rozhodne nestráca nádej.

Životopisy tvorcov

Mátyás Prikler (scenár, réžia, producent)

Mátyás Prikler sa narodil v Bratislave. Absolvoval hranú réžiu na Filmovej fakulte Vysokej školy múzických umení v ročníku Stanislava Párnického. V rokoch 2005 – 2006 študoval na Divadelnej a filmovej akadémii v Budapešti v ročníku Jánosa Szásza a Attilu Janischa. Nakrútil niekoľko krátkych a stredometrážnych filmov: The Life of a Fly (2002), Önarckép – Autoportrét (2004), Oni nie sú tvoj muž - Nem ők a te férjed (2006), Ďalšie dejstvo - Következő felvonás (2006) a dokumentárne filmy Frank Urban-Cajal (2007) a Juraj Kubánka (2008). Jeho zatiaľ posledný krátky film Ďakujem, dobre (2009) bol vybraný do sekcie Cinéfondation na MFF Cannes 2010. Rovnomenný film Ďakujem, dobre (2013) je jeho dlhometrážnym debutom. Mátyás Prikler založil a vedie produkčnú spoločnosť MPhilms.

Marek Leščák (scenár)

Marek Leščák sa narodil v Bratislave. Absolvoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v ročníku Lea Štefankoviča, kde v súčasnosti pôsobí ako pedagóg. Ako scenárista pracoval na filmoch oceňovaných doma aj v zahraničí: Záhrada (réžia: Martin Šulík, 1995), Orbis Pictus (réžia: Martin Šulík,1997), Slnečný štát (réžia: Martin Šulík, 2005), My zdes (réžia: Jaroslav Vojtek, 2005), Slepé lásky (réžia: Juraj Lehotský, 2008), Hranica (réžia: Jaroslav Vojtek, 2009), Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2009), Ilja (réžia: Ivan Ostrochovský, 2010), Cigán (réžia: Martin Šulík, 2011), Až do mesta Aš (réžia: Iveta Grófová, 2012) a ďalšie dokumentárne a krátke filmy.

Peter Balcar (kamera)

Peter Balcar sa narodil v Púchove. Po ukončení Slovenskej technickej univerzity v Bratislave študoval kameru na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pracuje väčšinou v oblasti dokumentárnej a televíznej tvorby. Spolupracoval na projektoch, akými sú krátky film Mesto kostolov (réžia: Andrea Horečná, 2001), televízne dokumenty Imrich Lyócsa (réžia: Mátyás Prikler, 2008) a Rozhovor (réžia: Mátyás Prikler, 2010). Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2013) je jeho dlhometrážnym debutom.

Maroš Šlapeta (strih)

Maroš Šlapeta sa narodil v Bratislave a študoval architektúru. Neskôr absolvoval štúdium strihu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde od roku 2004 tento odbor vyučuje. Spolupracoval na množstve dokumentov: Blázonko (réžia: Jaroslav Vojtek, 2002), My zdes (réžia: Jaroslav Vojtek, 2005), Juraj Kubánka (réžia: Mátyás Prikler, 2008), Hranica (réžia: Jaroslav Vojtek, 2009), Malý zúrivý Robinson (réžia: Tina Diosi, 2010), Identity Petržalky (réžia: Juraj Chlpík, 2010), Ilja (réžia: Ivan Ostrochovský, 2010) a hraných filmov: Quartétto (réžia: Laura Siváková, 2002), Návrat bocianov (réžia: Martin Repka, 2007), Ďalšie dejstvo - Következő felvonás (réžia: Mátyás Prikler, 2006), Sněženky a machři po 25 letech (réžia: Viktor Tauš, 2008), Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2009), Viditeľný svet (réžia: Peter Krištúfek, 2011), Až do mesta Aš (réžia: Iveta Grófová, 2012).

Zuzana Cséplő (strih)

Zuzana Cséplő sa narodila v Bratislave. Po skončení Slovenskej technickej univerzity v Bratislave študovala strih na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ako strihačka spolupracovala s viacerými významnými slovenskými filmármi na projektoch rôznych druhov a žánrov, na dokumentoch Posledná maringotka (réžia: Peter Beňovský, 2008), Hranica (réžia: Jaroslav Vojtek, 2009), Ilja (réžia: Ivan Ostrochovský, 2010), ako aj na hraných filmoch Smutný valčík (réžia: Jaroslav Rihák, 1996), Ďalšie dejstvo - Következő felvonás (réžia: Mátyás Prikler, 2006), Cinka Panna (réžia: Dušan Rapoš, 2009), Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2009).

Dušan Kozák (zvuk)

Dušan Kozák sa narodil v Šali. Absolvoval štúdium zvuku na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pracuje ako zvukový majster v Slovenskom rozhlase. Spolupracoval na viacerých dokumentárnych filmoch: Cesta Magdalény Robinsonovej (réžia: Marek Šulík, 2008), Afganské ženy za volantom (réžia: Sahraa Karimi, 2009), Celý svet je úzky most (réžia: Dušan Hudec, 2010), Cigarety a pesničky (réžia: Marek Šulík a Jana Kovalčíková, 2010), Chránené územie (réžia: Adam Hanuljak, 2010), Zvonky šťastia (réžia: Marek Šulík a Jana Bučka, 2012). Spolupracoval na krátkometrážnom filme Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2009). Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2013) je jeho prvým dlhometrážnym hraným filmom.

Erika Gadus (scéna a kostýmy)

Erika Gadus sa narodila v Košiciach. V roku 1996 absolvovala štúdium scénografie v ročníku Milana Čorbu a Jozefa Cillera na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Spolupracuje s divadlami v Maďarsku, na Slovensku a v Poľsku. Od roku 2006 spolupracovala na filmoch: Ďalšie dejstvo - Következő felvonás (réžia: Mátyás Prikler, 2006), 1 (réžia: Pater Sparrow, 2008), Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2009), Môj pes Killer (réžia: Mira Fornay, 2013).

Katarína Krnáčová (produkcia)

Katarína Krnáčová sa narodila v Bratislave. Počas štúdia na Univerzite Komenského pracovala ako asistentka produkcie na slovensko-kanadskom koprodukčnom seriáli pre HBO Composers’ Specials (ALEF JO Filmštúdio, 1997) a Artists’ Specials (ALEF JO Filmštúdio, 1999). Pôsobila ako výkonná producentka filmu Afganské ženy za volantom (réžia: Sahraa Karimi, 2009) a koordinátorka produkcie filmu Ženy môjho muža (réžia: Ivan Vojnár, 2009). Katarína Krnáčová začala spolupracovať s Mátyásom Priklerom ako vedúca produkcie krátkometrážneho filmu Ďakujem, dobre (2009) a v tejto pozícii zotrvala aj pri tvorbe dlhometrážneho filmu Ďakujem, dobre (2013). V roku 2011 spolupracovala s režisérkou Mirou Fornay na príprave filmu Môj pes Killer (2013).